Vítejte ve dračím světě

Čo je to vlastne múdrosť? Vedomosti, poznatky, tolerancia, pomoc ľuďom...? Ja tento citát chápem tak, že múdry je ten, kto sa dokáže od každého niečo naučiť. Uvediem príklad. Stane sa, že odpadne nejaký starší pán, ktorý je rasista a neznáša černochov, Rómov a podobných ľudí. Samozrejme, zachráni ho nejaký slušný Róm. Ako však tento človek zareaguje? Myslím, že mu poďakuje za záchranu a neskôr si možno uvedomí, že jeho rasistický názor je zlý a zmení ho. Keby sa to mne stalo, asi by som bol prekvapený, no aspoň by som poďakoval za záchranu.
Ako sa však stávame múdrymi? Je veľa možností v súčasnej dobe. Dokonca viac, než kedysi. Informácie môžeme vyhľadávať na internete, v knižnici, medzi ľuďmi, ... Záleží čisto len na fantázii, ako tento problém vyriešime.
Čo nás motivuje, aby sme sa stali múdrymi? Môže to byť čokoľvek, napríklad povaha, získať viac informácií a vedomostí, práca, ... Pre mňa je motivácia byť múdry to, že mám jednoducho v povahe zhromažďovať informácie. (Asi preto stále čosi prepisujem a hľadám. :D)
Od koho sa učíme a prečo? Na začiatku života sa učíme predovšetkým od rodičov, keďže sme s nimi ako s prvými v kontakte. Vychovávajú a starajú sa o nás. Neskôr sa k nim pridávajú starí rodičia, správni aj nesprávni kamaráti, učitelia v škole a na kurzoch, naše chyby a zlyhania v škole, doma, v práci. S tými chybami súvisí aj tento vtip: Na vlastných chybách sa učíme a na chybách druhých si budujeme kariéru. Aká irónia, čo? Lenže sa niekedy stáva, že je tento vtip pravda. Dokonca sa učíme aj z kníh, či už sú digitálne alebo vytlačené. Pridávajú sa k tomu aj web stránky, z ktorých môžeme mať ďalšie informácie. Záleží však len na nás, ako tieto informácie využijeme a či si ich necháme.
Často sa stáva, že to, čo sa naučíme v škole, zabudneme, ale to súvisí aj s našou prácou a s tým, čomu sa venujeme. Nech mi nikto nehovorí, že to nie je pravda. Každý sa s tým v svojom živote stretáva. Dokonca aj ja. Veľa vecí, ktoré som sa naučil na základnej škole, som zabudol. Teraz potrebujem vedomosti zo strednej školy. Informácie, ktoré si ešte zo základnej školy pamätám, sú len výhoda pre mňa. A ak niečo budem potrebovať, ľahko si nájdem na internete.
Často sa učíme aj z vlastných chýb. Nikto nie je neomylný. Sme predsa ľudia, nie Bohovia. Najčastejšie, aspoň čo viem, robia ľudia chyby v škole, v práci a v osobnom živote, hlavne vo vzťahoch. Niektorí ľudia sa hádajú aj pre každú banalitu, zatiaľ čo iní daný problém vyriešia s pokojom Angličana.
Osobne som spravil v živote veľa chýb. Nechcem o nich hovoriť, nie je mi to príjemné. Dôležité je však to, že už viem, ako danú veci nemám robiť, že je to zle. (Niekedy však treba porušiť pravidlá konvencie a podobne kvôli úspechu, ktorý som pochopil a prijal ho za súčasť svojho života.)
Ako je to však s používaním vedomostí v praxi? Niekedy je nutné ísť na rekvalifikačný kurz alebo na iný kurz kvôli práci, keďže to inak nejde. Veľa ľudí však svoje vedomosti využívajú svoje vedomosti v praxi tak, ako majú, no niektorí ich vyslovene zneužívajú. Uvediem dva príklady. Jeden z histórie a jeden zo súčasnosti.
Najprv ten histórie. Ako viete, druhá svetová vojna prebiehala v rokoch 1939 až 1945 a počas nej nacistický lekár Mengele využíval svoje vedomosti k zlým veciam, napríklad pokusy na deťoch. Síce to malo tú výhodu, že sa zistilo, ako dané látky reagujú na telo, no bolo to veľmi nepríjemné a aj nehumánne.
Teraz príklad zo súčasnosti. Stáva sa, že niektorí ľudia odmietnu pomôcť iným už len kvôli predsudkom, napríklad niekto odmietne pomôcť černochovi už len preto, že je černoch. To je jednoznačné odmietnutie poskytnutia pomoci, čo je trestný čin, no aj morálny problém a daný človek nevyužil svoje vedomosti na záchranu toho černocha.
Na záver je tu jedna otázka. Čo pomáha mne sa stať múdrym? Je to trochu náročnejšia otázka, no pokúsim sa na ňu odpovedať. Je to určite škola, vlastné chyby a chyby druhých.
Potom sú to určite knihy a hlavne niektorí moji kamaráti, s ktorými sa bavím, či už osobne alebo cez internet. Často mi pomohli, keď som mal depresie. Určite patrí k týmto ľuďom aj moja psychologička, ku ktorej chodím.
Určite mi pomáha aj to, že si všímam okolie a že aj trochu pozorujem, čo sa deje okolo mňa. To potrebujem, keďže sa venujem fotografovaniu a výnimočne aj nahrávaniu videa. Veľa sa toho naučím aj od ľudí, ktorých pravidelne stretávam, napríklad rodina. To znamená, že som sa veľa naučil tým, že mám mladší bratov, o ktorých sa občas musím postarať.
Úplne na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí mi v živote pomohli alebo mi niečo dali. Či už sú to vedomosti, výchova alebo že som sa mohol ísť zabaviť do divadla, do kina alebo aj na zábavu (napr. skupina EXIL).
„Naša myseľ nemá hranice okrem tých, ktoré jej samy dáme.“ - Napoleon Hill